Rozdielne ciele
V čase mojej depresie som narazila na chlapca, ktorý o mňa prejavil záujem ale ja sa mu vyhýbala (aby som neprepadla a ujasnila si veci so sebou), tiež býva kúsok odo mňa. Sme spolu z môjho pohľadu 8 mesiacov. Teraz som už v pohode, ale nakoniec sme nadviazali vzťah. V posteli je fakt boží. Ale mam z toho divný pocit. Príde mi že nie som nikdy dosť a má potrebu mi prekrúcať názory na jeho a dávať mi najavo aká by som mala byť a čo viac robiť, ja k nemu výhrady nemam a akceptujem ho aký je, keď bude chcieť zmenu podporím ho. Chcem sa vylepšovať, ale nie tak, že mi bude rozkázané. Som veľmi tvrdohlavá a na chuť si prichádzam sama.
Argument síce odmietnem, ale uvažujem nad nimi. Je medzi nami rozdiel 10 rokov. Keď je problém riešime ho. Obaja pokecáme, vychladneme a odpúšťame si. Komunikujeme veľmi spolu. Bohužiaľ si myslím, že som to zle nastavila už zo začiatku. Obaja máme rozdielne ciele a koníčky on by chcel za ani nie 5 rokov rodinu. Prídem si na to mladá, rodičia mi nezanechali nič a tak musím makať. Rodinu by som chcela tak za 8-9 rokov, do kedy by som si mohla stabilizovať svoje územie a financie. Obaja bývame u svojich rodičov. Málo sa podľa neho vidíme, chce so mnou viac cestovať a posúvať vzťah.
Spomenul, že by chcel do budúcnosti mať aj akýsi polyamory (načo ja odmietam), že sa takto môžem vyhnúť svadbe s ním a nechať si svoje priezvisko, čo chcem (profesionálne účely) a tiež nemať deti (lenže nejde o to, že by som ich vervemoci nechcela, jednoducho nie hneď). O to viac ma tá predstava znepokojuje. Ďalší fakt je to, že nechcem zostať v ČR a časom sa presunúť na typ lifestylu kedy by som mohla pracovať na diaľku a jazdiť kam chcem. Mám aj mačku na ktorú má alergiu, má alergiu aj na kvety – dve veci ktoré mám rada a musela by som sa vzdať povieme na dobrých 20-30 rokov určite, pokiaľ nebudem niekde sama. Neviem kadiaľ kam. Chlapec je fajn, ale spolužitie s ním by pre mňa znamenalo veľa zmien a aj strata zážitkov/vecí, či ich mám zažité alebo plánujem.
Skupina ludí
Všetci sme sa stretli pred pár rokmi ako skupina 8-10 ľudí. Bolo to naozaj po prvýkrát, čo som mal pocit, že mám skvelú skupinu priateľov. Naozaj to bolo skvelé, pretože skupinu svojim spôsobom založila dievča, ktoré budeme hovoriť Alexis. Ako šiel čas, ľudia začali byť vylúčení zo skupiny z dôvodu určitých vecí a udalostí. Viem, že vylúčili ostatných z dôvodov, o ktorých sa dalo práve diskutovať a vyriešiť to. Viem, že pri tom pár ľudí bolo smutných. Potom sa mi to začalo diať a premenilo sa to na akýsi vnútorný kruh Alexis a jej bližších priateliek a 1 chlapa. Nepovedali mi, či som niečo urobil. Bolelo ma, že som bol vylúčený, pretože Alexis sa chcela správať, ako by bolo všetko v poriadku, a mala hlúpe poznámky typu „Tak dlho som ťa nevidela“. Medzitým zdieľala každé ich stretnutie na sociálnych sieťach. Takže v skutočnosti nechcela problém vyriešiť (ak nejaký bol). Takže sme sa občas stretávali, ale nič sa nezlepšilo.
_10.jpg)
Potom sa priatelia začali sťahovať preč. Takže by som povedal, že sa skupina cez leto rozpadla. Jedna z posledných udalostí, kedy sme sa všetci „zišli“, bolo stretnutie, kedy pár priateľov odišlo. V tej chvíli som cítil, že to pre mňa bola dobrá šanca, pretože som teraz bol bližšie tým, ktorých mám rád. Od tej doby sme sa s Alexis stretli ešte raz.
Čo mi malo povedať, že ona a ten druhý spolu chodia. Bola za nich šťastná, ale potom tiež povedala, že cíti, že dynamika skupiny sa mení od doby, keď sa ľudia presťahovali, a že teraz spolu chodia. Vnútorne som pretočil očami, pretože ona bola dôvodom, že sa dynamika zmenila. Nemám veľa priateľov, ale nemienim strácať čas. Vyradili ma zo skupiny vlastne bezdôvodne. Aspoň ten dôvod neboli schopní povedať a to ma naštvalo úplne najviac. Na Alexis stále myslím a hovorím si, čo asi robí, občas je mi ľúto, že už nie som v ich partii, ale to je bohužiaľ asi život.