Plány jednotnej meny boli najprv dohodnuté v Maastrichtskej zmluve z roku 1992, keď vtedajší ministerský predseda John Major zabezpečil opt-out pre Spojené kráľovstvo.

eura

Euro začalo fungovať 1. januára 1999, keď boli neodvolateľne stanovené výmenné kurzy so „staršími“ menami. Za prvé dva roky svojej existencie to bola len elektronická mena používaná bankami.
Prvé bankovky a mince boli vydané 1. januára 2002, keď sa euro stalo zákonným platidlom pre všetky transakcie v Rakúsku, Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Grécku, Írsku, Taliansku, Luxembursku, Holandsku, Portugalsku a Španielsku. V nasledujúcich mesiacoch boli staré národné meny postupne zrušené.

Jediné štáty EÚ, ktoré neprijali menu, boli Británia, Dánsko a Švédsko. Dánsko odmietlo euro v referende v septembri 2000, keď 53% hlasovali proti euru a „len“ 47% za euro. Toho istého roka odmietlo Švédsko v referende euro 56 percentami.
Mnohé krajiny, ktoré boli novšími členmi Európskej únie prijali euro neskôr. V roku 2007 to bolo Slovinsko, v roku 2008 Cyprus a Malta, v roku 2009 Slovensko, V roku 2011 Estónsko, v roku 2014 Lotyšsko a v roku 2015 to bola Litva.

Euro je tiež zákonným platidlom vo francúzskych zámorských oblastiach vrátane Guadeloupe v Karibiku, francúzskej Guyane v Južnej Amerike a Réunionu v Indickom oceáne. Používa sa aj malých štátoch Európy; v Andorre, San Maríne, Vatikáne a v Monaku. Bývalé juhoslovanské štáty, Čierna Hora a Kosovo, napriek tomu, že nie sú členmi Európskej únie tak používajú euro ako oficiálne menu.
Úrokovú sadzbu v eurách stanovuje Európska centrálna banka (ECB) so sídlom vo Frankfurte.

zisk

Členovia eura musia dodržiavať rozpočtové pravidlá obsiahnuté v Pakte stability a rastu.
Bankovky, ktoré majú nominálne hodnoty 500, 200, 100, 50, 20, 10 a 5 eur, sú v celej EÚ identické. Mince obsahujú národné symboly na jednej strane a mapu Európy na strane druhej a sú k dispozícii v nominálnych hodnotách 1 a 2 euro a 50, 20, 10, 5, 2 a 1 cent.

Krátka história Eura
Ohodnoťte příspěvek